Ahoj. Volám sa Gitka, ale zapamätaj si ma pod menom Gitarínka, pričom G čítaj ako Ďž a bude to ono. Tak ma totiž nazval môj manžel, a preto je mi toto meno najmilšie. Ťažko sa píše niečo o sebe, pretože sama neviem aká som a často sa v sebe nevyznám, ale pokúsim sa Ti priblížiť môj život. Narodila som sa v Brezne, ako najmladšia so štyroch sestier. Moji rodičia ma vychovali v kresťanskej viere, čo dosť ovplyvnilo môj život. Od malička som inklinovala k výtvarnému umeniu a preto po skončení ZŠ som sa rozhodla pre školu, ktorá mi bude zároveň aj koníčkom. Teda ďalej som študovala na škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici odbor štukatérstvo. S tohto malebného a historicky krásneho mestečka mám veľa zážitkov i dobrých priateľov. Taktiež rada spomínam na nášho učiteľa Výtvarnej prípravy, Ladislava Bódiho, ktorého som právom nazvala „Štukoocko“. Doteraz si občas korešpondujeme a preto je stále medzi nami puto priateľstva, ktoré je pre mňa veľmi cenné. Našla som si tu veľa dobrých priateľov, ale až v poslednom ročníku som stretla môjmu srdcu blízku osôbku, Martinku Otrubovú, ktorá je pre mňa ako sestrička a doteraz sme stále dobré priateľky i keď sme od seba dosť ďaleko. Je to akési puto, ktoré nás spája.
Po skončení strednej školy som sa rozhodla ísť do Ružomberka na Katolícku univerzitu, teda skúsiť cestu učiteľstva. Doteraz neľutujem, pretože toto rozhodnutie bolo pre mňa aj životným rozhodnutím. Stretla som tu totiž môjho terajšieho manžela, ktorý bol zároveň aj mojím spolužiakom počas celých 5 rokov. Tieto roky boli pre nás o to krásnejšimi, roky spoločného spoznávania sa, boli sme si občas ako súrodenci, ktorí si povedia všetko a v ťažkých chvíľach sa navzájom podržia. Bol pre mňa veľkou oporou počas celého štúdia na škole. Najviac nás z našich spoločných záujmov spájalo asi výtvarné umenie, radi sme trávili čas v atelieri. Školu sme úspešne zakončili našou svadbou, ktorá sa konala 16.6. 2007. Skoro pol roka sme bývali v Kežmarku. Teraz bývame v Brezne, mojom rodisku a spoločne čakáme na náš prírastok do rodiny, ktorý by sa mal taktiež narodiť v júni, v čase, kedy sme pred rokom mali svadbu. Osobne teraz prežívam veľmi krásny a požehnaný čas. Každým dňom pociťujem , ako sa naše malé bábätko vyvíja a tiež mi to dáva často najavo. Materstvo vnímam ako prenádherný dar, za ktorý treba byť veľmi vďačný Bohu.
Z mojich záujmov som spomínala umenie. Proste na všetko, čo ma obklopuje sa rada pozerám trošku inak. Totiž veľa vecí si človek často nevšíma a často tieto veci majú krásne tvary, farby, majú určitú myšlienku a sú obohatením pre človeka. Rada odhaľujem novosť a rozmanitosť vecí a často si z nich beriem inšpiráciu. Všetko to vnímam ako Božie stvorenstvo, ktoré bolo dané pre nás, aby sme svet a všetko čo je v ňom zušľachťovali. S výtvarného umenia mám rada maľbu, vôňu oleja, farbu zo štetcom, miešanie farieb, proste celý ten rituál... čakanie na veľkolepý záver, to veľkolepé dielo , ktoré má vzniknúť. Myšlienka ktorá dá dušu celému dielu.
Celý náš život je jedno veľkolepé umelecké dielo vďaka najväčšiemu Majstrovi, Umelcovi, ktorý vytvoril celý svet a najväčším dielom bol práve človek.